A kto ju za nás vyrieši?

Pojmy „zmeny v klíme“ či „klimatická kríza“ sa používajú v konverzáciách čoraz častejšie, rovnako sa zvýšila ich frekvencia výskytu v médiách. Museli by sme chodiť po svete snáď so zaviazanými očami, aby sme ich prehliadli, a predsa sa mnohí správajú, akoby bol zvýšený záujem o ekológiu len akýsi trend. Bohužiaľ, je to naliehavosť, nutnosť a životne dôležitá téma. Kto nám ju však zrozumiteľne vysvetlí? Kto zároveň vyvráti mýty, ktoré sú s ňou spojené? Čiastočne sa o to už roky snažíme v našom Zelenom Denníku. Väčšinou sa venujeme praktickým témam, tomu ako žiť udržateľnejšie vo všedné dni. Tentoraz si vezmeme na paškál síce teoretickú tému, no ak nepochopíme, v čom spočívajú základy klimatickej krízy, len ťažko sa môžeme usilovať o jej zvrátenie.

Od prognózy k realite

O tom, že otepľovanie planéty spôsobuje človek a že sa deje omnoho rýchlejšie, než je prirodzené, vedci informovali už pred dekádou. Spoločnosťou boli vnímané ako neisté prognózy, ktoré sa môžu, no nemusia vyplniť. V súčasnosti tieto zmeny nielen vidíme, ale aj cítime na vlastnej koži. Stali sa realitou. Pre bežného človeka, ktorý má svoje starosti súvisiace s prácou, s chodom domácnosti či s deťmi je často náročné študovať stav životného prostredia do hĺbky, a tak sa stáva, že nevie čomu veriť. Energetické a priemyselné spoločnosti budú vždy obhajovať fosílne palivá. Je v ich záujme, aby biznis prežil, a preto si ohýbajú štatistiky vo svoj prospech. Potom vystúpi ekológ s inými štatistikami a človek zrazu nevie, kde je pravda. Začína byť poriadne zmätený a spraví snáď to najhoršie, čo môže, rezignuje.

„Ekológia nie je trend. Je to naliehavosť, nutnosť a životne dôležitá téma.“

Čo je to klíma?

Pod pojmom klíma si predstavte režim počasia, ktorý je dlhodobý. Prívlastok „dlhodobý“ je v tejto súvislosti dôležitý, pretože označuje obdobie, ktoré trvá viac ako 30 rokov. Stav klímy ovplyvňuje klimatický systém Zeme, ktorý zahŕňa viaceré zložky. Atmosféru, hydrosféru (vodstvo), kryosféru (sneh a ľad na Zemi), litosféru (vrchná časť zemskej kôry), biosféru (život na Zemi) a noosféru (aktívna činnosť človeka). Hovoriť o zmenách klímy je prirodzené, veď počasie sa bude meniť vždy. To čo by nás malo trápiť, je rýchlosť, akou sa tieto zmeny dejú.

Alarmujúca rýchlosť zmien v klíme

Od popieračov klimatickej krízy počúvame najčastejšie práve tento argument, že zmeny v klíme na planéte sa diali vždy a diať sa aj budú. V tomto sa nemýlia. Akosi prehliadajú fakt, že sa dejú oveľa rýchlejšie a s rastúcou intenzitou. Vedci sa zhodli v tom, že priemerná celková teplota vzrástla o 0,76 °C za posledných 100 rokov. Priemerná hladina morí sa zvyšuje o 1,8 mm každoročne od roku 1961, ľadovce v arktickom mori sa zmenšujú najmenej o 2 % každú dekádu. „Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie sa a na základe výstupov klimatických modelov očakávame, že ročný priemer teploty vzduchu by sa mal v časovom horizonte do roku 2025 zvýšiť o 0,8 až 0,9 °C, do roku 2050 o približne 2 až 2,5 °C a do roku 2100 o 3,5 až 4 °C,“ konštatuje klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Jozef Pecho. V minulosti sa zmeny diali v dlhých časových obdobiach, oteplenie trvalo niekoľko desaťročí či storočí.

Čo je prirodzené a čo už nie je

Nič nie je čiernobiele, preto je správne nehádzať na človeka každý problém, ktorý je na planéte. V skratke by sme povedali, že globálne zmeny klímy sa dejú a človek za ne nemôže, za globálne otepľovanie je však človek absolútne zodpovedný. Znamená to, že globálne zmeny klímy sa týkajú celého sveta, ako napr. celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu. Ide o zmeny prirodzeného charakteru, hoci niekedy sú prirodzené zmeny v klíme aj na regionálnej úrovni. V takých prípadoch ide iba o kolísanie či odchýlku od normálneho stavu. Žiadna katastrofa. Pojem globálne otepľovanie na druhej strane označuje výlučne človekom zapríčinenú zmenu v klimatickom režime Zeme. To už prirodzené nie je a zapríčinili sme ho naším životným štýlom.

Čo je to klimatická zmena?

Často sa zamieňa pojem klimatickej zmeny s globálnym otepľovaním, pričom klimatická zmena je širší termín, ktorý zahŕňa zmeny súvisiace aj s presahujúcou teplotou, napríklad zrážky. Globálne otepľovanie je presné označenie jedného z druhov zmeny klímy. Skúsime jednoduchšie? Klimatickú zmenu si predstavte ako rodinu (zahŕňa veľa členov rodiny, ktorí majú niečo spoločné) a globálne otepľovanie je sesternica (je to jasné pomenovanie jednej osoby, ktorá ale tiež ovplyvňuje rodinu).

Verme vedcom

Prof. RNDr. Milan Lapin CSc. je významný slovenský klimatológ, ktorý už v roku 2008 bil na poplach, že za súčasné zmeny klímy môže vo veľkej miere človek. „Teplota začala rásť, pričom príčina nie je ani v Slnku, ani v cirkulácii oceánov, a ani v sopečných erupciách, ani v jave El Niňo La Niňa. Teraz dokonca slnečné žiarenie klesá, napriek tomu priemerná teplota stúpa. To znamená, že príčina je niekde inde. Tá príčina je predovšetkým v koncentrácii skleníkových plynov v atmosfére.

Pretože kým za uplynulých 12 000 rokov bola koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére takmer konštantná, mierne kolísala, od roku 1750 začala stúpať, predovšetkým vďaka CO₂ a metánu. A v posledných 50 rokoch stúpa veľmi rýchlo. Toto je fyzikálne tak jasný efekt, že sa to nedá poprieť, preto sa čudujem skeptikom. To by sme už mohli spochybňovať aj Gravitačný alebo Pascalov zákon, dokonca Archimedov zákon, keď už spochybňujeme takéto veľmi jasné a zreteľné fyzikálne zákony.“

Tlačí nás čas

Vzhľadom na rýchle zmeny, ktoré sa okolo nás dejú, sa im ľudia nedokážu prispôsobiť. Adaptačné procesy zaberajú až príliš veľa času a financií. Veď len taká výstavba protipovodňových opatrení či šľachtenie odolných poľnohospodárskych kultúr, ktoré zvládnu „novú“ klímu, aby nenastal hladomor, si vyžaduje niekoľko desaťročí práce. Pán Lapin dodáva, že „v súčasnosti je v atmosfére najviac oxidu uhličitého CO₂, ktorý spôsobuje v najväčšej miere skleníkový efekt. V rokoch 1960 – 2002 sa jeho ročná emisia strojnásobila. Hlavnou príčinou je spaľovanie fosílnych palív, najmä ropy, plynu a uhlia.“

Čo spôsobí 1 °C?

Klimatickým zmenám stále veľa ľudí neprikladá potrebnú vážnosť. Ak sa zo správ dozvedia, že sa planéta oteplila o 1 °C, neevokuje to v nich žiaden problém. Jeden stupeň je však veľmi významný. Zapríčinil, že sa začali topiť ľadovce a oceány stúpať. Vedci prišli s prognózami, že pokiaľ nezmeníme náš životný štýl a množstvo emisií, čaká nás globálne oteplenie až o 4 °C. Tie by so sebou priniesli ohrievanie podnebia, extrémnejšie počasie, vymieranie koralových útesov.

Zmeny podnebia by spôsobili, že niektoré oblasti, v ktorých je už dnes horúco, by boli absolútne nezlúčiteľné so životom a títo ľudia by sa, logicky, snažili dostať do krajín, kde sa ešte žiť dá. Destabilizácia vlád a vlny utečencov či zaplavené pobrežné mestá kvôli roztopeným ľadovcom, toto všetko je potrebné si predstaviť pri oteplení o zdanlivo tak malé číslo. Toto všetko už označujeme pojmom klimatická kríza.

Čo zmôžem?

Zrejme krútite hlavou, že takúto mašinériu predsa nemáte šancu zastaviť vy. Však, čo už len zmôže jeden človek? Asi málo, ALE svet tvorí viac než 8 miliárd obyvateľov. Rovnaký argument používajú ľudia v obchode, keď si kupujú pečivo do mikroténových vrecúšok: „A veď iba jeden si vezmem, to sa stratí.“ Povie si 8 miliárd ľudí a už je na svete taký odpad, ktorý sa veru nestratí.

Okrem skromnejšieho životného štýlu, ktorý nevytvára a nepodporuje v každej sfére života nadmerný konzum, by sme mali tieto informácie šíriť. Podľa vedcov je hromadná kolektívna činnosť to, čo pomôže. Ekologické kroky musia robiť celé krajiny a štáty a aj my ako občania by sme mali v mestských zastupiteľstvách prehovoriť a dať jasne najavo, že chceme naše mesto ekologické. Hovoriť s priateľmi a s rodinou, vysvetľovať do zbláznenia a inšpirovať okolie svojím životom. To je v našich silách.

A čo Čína, USA a India?

Najväčší previnilci v emisiách sú podľa dát z roku 2018 Čína, USA, India, a potom Rusko či Japonsko. Súhlasíme, že naša malá krajina a jej vplyv na svet môže pôsobiť frustrujúco v porovnaní s emisiami, ktoré produkuje Čína. Nastavme si však zrkadlo, za časť ich emisií sme zodpovední my, keďže vyrábajú tovar pre nás. My ako spotrebitelia máme obrovskú silu, a to aj keď žijeme iba v 5-miliónovej krajine. Nakupovať lokálne znamená dávať prácu našim ľuďom, peniaze zostanú v našom štáte a zároveň ušetríme emisie z prepravy, keďže produkt pôjde maximálne z jedného mesta do druhého a nie cez pol planéty.

Zem si s klimatickou zmenou poradí, ale my už nemusíme byť pri tom, podobných vyjadrení a článkov je už príliš veľa na to, aby to v nás nevyvolávalo úzkosť či strach. A to je správne, mali by sme sa báť, no len báť sa nestačí. Človek opantaný strachom sa nezmôže na nič, zatiaľ čo ten, ktorý je inšpirovaný, pozitívne motivovaný a má nádej, ten dokáže divy. Buďte radšej druhý typ človeka. Staňte sa človekom informovaným, múdrym, zvedavým. Takým, ktorý žije udržateľne a je príkladom aj pre svojich susedov. Vytvoríme reťazovú reakciu, pretože systémové zmeny sú to, čoho sa zase bojí klimatická kríza.

Autor: Zuzana Horvath

Ktorý plot predstavuje pre životné prostredie najväčšiu záťaž a ktorý sa najlepšie recykluje? Ktorý vám najdlhšie vydrží a z ktorého budú vo vytržení vtáčiky i vaša peňaženka?

Ako sa vyhnúť vráskam a prečo botox nikdy nenahradí kvalitnú kozmetickú starostlivosť? Porozprávali sme sa s odborníčkou na kozmetiku s Henrietou Martinkovou.

Čo nás čaká v roku 2023 a ktorá kozmetika bude rásť na popularite?

Šetriť vodou či elektrickou energiou je nielen ekonomické, ale aj ekologické!

Uctite si svojich milovaných, ktorí tu už nie sú, ale myslite aj na tých, ktorí tu ešte sú.

Verte či nie, po pani Prírode skutočne nie je potrebné upratovať. Žijeme na mieste, kde sú štyri ročné obdobia. Vidíme tak na vlastné oči prírodné cykly, ktoré sa nápadne podobajú na náš život.

Nebudeme nič prikrášľovať, ale ani vás zbytočne strašiť. Povieme to tak, ako sa veci majú: Sme na pokraji ekologickej katastrofy a pokiaľ nezmeníme náš súčasný životný štýl, nezanecháme planétu pre ďalšie generácie.