Byť matkou je náročné aj v prípade, že toto slovo nemá žiaden prívlastok. No keď si zvolíte nálepku a musíte čeliť tomu, ako sa s ňou vyrovná spoločnosť, je to ešte náročnejšie.

Som žena a som náročná

Na dnešné ženy sú vyvijané enormné tlaky. To sme pôvodne chceli napísať, potom sme si však uvedomili, že to až tak úplne nie je pravda. Väčšinu tlakov, ktoré na svojej koži ženy cítia, si totiž vytvárajú samé. To ženy chcú byť vždy upravené, muži si skutočne málokedy všimnú zmenu farby ich nechtov či podstrihnutné vlasy. Ženy sú tie, ktoré po nociach študujú cudzí jazyk, aby sa vedeli samostatne vyjadrovať za hranicami. Ponáhľajú sa z materskej čím skôr do práce, aby dokázali kolegyniam, že sa všetko dá skĺbiť celkom bezbolestne. Zarábajú, upratujú, pečú a cestujú, pretože fotky z Vietnamu, jednoducho, treba. Bez ohľadu na to, akou matkou by sme chceli byť, sme ženy a sme náročné.

Typy matiek

Každý človek je iný a líšime sa aj v štýle výchovy. Akosi podvedome inklinujeme k určitým hodnotám, ktoré priorizujeme. Z nich sa dá odvodiť aj to, aký typ matky sme. Mrzutá mama je zmesou hodvábnych a chrumkavých mamičiek, len je viac namosúrená. Nerozumiete? Skrátka, milujú všetko moderné, preferujú medikované pôrody a používajú jednorazové detské plienky. Tie najdrahšie, pretože sú najkvalitnejšie (podľa nich). Chrumkavá mamička sa prezýva aj hippie. Uprednostňuje všetko prirodzené a hodvábna mama zase siaha po všetkom modernom.

Dračie matky sa so svojimi deťmi trápia. Buď im zahynuli, alebo sú nevyliečiteľné choré. Aj to patrí k životu a tento typ matiek chŕli oheň a spáli všetko, čo im stojí v ceste, len aby mali zdravé dieťa. Oproti tomu stojí matka jednorožec, ktorá nie je dokonalá a ani sa o to neusiluje. Požíva alkohol, má zmysel pre humor a ani náhodou sa nestará o to, čo si o nej myslíte.

Rodičovstvo vo voľnom výbehu je koncepcia výchovy detí v duchu ich povzbudenia, aby fungovali nezávisle, v súlade s ich vekom, s vývojom a s primeraným akceptovaním realistických osobných rizík. Tieto matky chcú mať samostatné jedince, na ktoré dohliadajú, ale nechajú ich vytvárať si vlastnú osobnosť. Mama s kosačkou na trávu veľmi nepomáha budúcim generáciám. Tento štýl výchovy si predstavte ako starostlivosť o trávnik. Kosíte všetko hlava-nehlava, rodič kosí všetky prekážky a problémy pre svoje dieťa, takže sa nikdy nemusí zaoberať ničím zlým.

Vyberám si nálepku ekomama

Po tejto špecifickej nálepke začína siahať čoraz viac žien, no musia to robiť potajomky, tichučko, pretože okolie na ne hľadí cez prsty. Odhliadnuc od toho, že to vôbec nie je slušné, pretože právo súdiť druhých ľudí, jednoducho, nemáte, by sme mali zoškrabať túto nálepku od nelichotivého nánosu a nechať ju takú, aká je. Nie, ekomamy nie sú tie, ktoré by radšej skočili z mosta, akoby dali dieťaťu lentilku a ani nenútia svoje ratolesti chodiť bosé. To sú extrémne prípady, ktoré často vrhajú negatívne svetlo na ženy, ktoré sú eko- a biomamy.

Tie sú v skutočnosti mamami, ktorým záleží na svojich deťoch, ale rovnako im záleží aj na stave životného prostredia, pretože si uvedomujú, že deti, ktoré si vypiplú od malinkého bábätka, potom chtiac-nechtiac v tomto prostredí budú musieť žiť. Takáto nálepka by nemala suplovať funkciu urážky. Veď akoby mohol byť záujem o naše dieťa, ale aj o svet, ktorý nás obklopuje, zahanbujúci?

Kamarátka Ema

Mám jednu kamarátku. Pracovala ako novinárka, špeciálne sa venovala problematike životného prostredia a predtým, než mala deti, bola plná plánov, snov a predstáv. Bola si istá, že bude dojčiť. Pri výbere látkových plienok s odpoveďou neváhala ani sekundu. Plánovala nakúpiť iba fľaše z nehrdzavejúcej ocele alebo zo skla a čistiace prostriedky si mienila vyrábať sama. Z bieleho octu, citrónu a z éterických olejov, poznáte to. Roky pracovala pri písaní článkov na tom, aby to všetko robili druhí rodičia a bola presvedčená, že keď nastúpi do rodičovskej role ona, bude to pre ňu samozrejmosť.

Asi tušíte záver príbehu, viac ako polovicu z vecí, ktoré roky kládla ľuďom na srdce, počas materskej dovolenky nerobila. Nezvládla ich. Nestíhala. Nechcela. Pamätám si, že stále opakovala, že dokonalosť nie je možná a že je to časovo náročné a zbytočné. V tie slabšie dni plakala, že jej ani nenapadlo, aké bude ťažké vyčistiť zvratky od bábätka všade po byte sódou bikarbónou zmiešanou s jedlým octom, zatiaľ čo dieťa vo vedľajšej izbe spí a má na to presne pätnásť minút. Tých istých pätnásť minút, ktoré mala aj na to, aby išla na záchod, zahryzla do jablka a uvarila si čaj.

Načo sa trápiť?

Načo sa potom trápiť nejakou ekologickou stránkou, keď máme vymoženosti, ktoré nám pomáhajú? Veď také jednorázové plienky vymeníme, vyhodíme a vec vybavená. My vám povieme, že za rok vyprodukujú batoľatá dvesto kíl takýchto plienok. Len za jeden jediný rok. Gél, vďaka ktorému plienka saje to, čo sať má, vytvára na skládke časovanú bombu. Odpad ide do pôdy a v pôde predsa pestujeme to, čo neskôr zjeme… Je možnosť, že takéto plienky putujú do spaľovne. Nepomôžeme si ani v tomto prípade, pretože spálený odpad sa mieša s kyslíkom, ktorý dýchame.

Jednorazová plienka, ktorú by nejaký nevychovanec vyhodil na zem, by sa rozložila až za 250 rokov. Nech sa pozriete na tento vynález z akejkoľvek strany, predstavuje enormnú enviromentálnu záťaž. Nehovoriac o tom, že súčasťou takýchto plienok sú lepidlá a plast, ktoré dávate svojmu bábätku priamo na pokožku. Čo z toho, keď mu začervenané miesto na pokožke natriete krémom, keď ho táto chémia bude čakať s príchodom ďalšej plienky opäť. Presne pre tieto dôvody sa biomamy snažia voliť eko cestu.

Hlavne sa z toho nezblázniť

V stave súčasnej klimatickej krízy je nesmierne dôležité neignorovať našu planétu, životné prostredie, a keď je to možné, voliť vždy ekologicky priateľskú alternatívu. Rozhodli sme sa informovať vás o týchto faktoch, rozšíriť vám rozhľad, aby ste vedeli, že existujú veci pre vaše dieťa, ktoré sú zdravšie aj pre prírodu a aby ste si mohli samé vybrať, ktorú cestu zvolíte. Najdôležitejšie pravidlo spočíva v tom – robiť prirodzené veci. Také, ktoré dokážete.

Myslieť na planétu síce znamená konať skutky, ktoré sú za hranicou našej komfortnej zóny, ale skôr než do toho ponoríte svoje dieťa, skúste začať u seba. Choďte peši, používajte prírodnú kozmetiku, noste jednu tašku na nákupy namiesto vždy novej, jednorázovej. A hlavne prestaňte predpokladať, že všetko, čo sa považuje za „zelené“, je pre vaše dieťa alebo životné prostredie automaticky omnoho lepšie. Snažte sa, prosíme vás. Ale nezbláznite sa z toho.

Dokonalo v nedokonalom

Organický priemysel odvádza dobrú prácu v nedokonalom svete. Ekologické produkty vypestované na ekologickej farme môžu naozaj používať iba organické pesticídy bez chémie. Tieto výrobky sú síce cenovo náročnejšie, ale je to preto, lebo ekologickí poľnohospodári musia platiť drahé poplatky vláde, ktorá im udelí certifikát, ak splnia podmienky. Vaše peniaze podporia dobrú vec a spravodlivé zaobchádzanie namiesto vykorisťovania. A pýtate sa, či neboli negatívne kauzy aj v ekobiznise? My sa nepýtame, či je ekologický priemysel dokonalý. Pýtame sa, či je oveľa lepší ako tradičné spôsoby pestovania, a to tak pre naše zdravie, ako aj pre životné prostredie.

Kritizovať, kritizovať, kritizovať

Žijeme v nedokonalom svete. Kritizovaním ekologického priemyslu si veľmi nepomôžeme. Môžeme pracovať iba na svojom faktore zodpovednosti, ktorý sa bude prejavovať v našich skutkoch. A viete, čím ešte nič nedosiahneme? Kritizovaním biomatiek. Vy sama viete, aké náročné je byť matkou a ženy, ktoré sa rozhodli byť popri tejto úlohe aj zodpovedné voči životnému prostrediu, si toho naložili na plecia omnoho viac. Nezvolili ľahšiu cestu, a preto si zaslúžia náš obdiv a nie výsmech.

Sú to ženy, ktorým nie je jedno. Sú to ženy s empatiou.

Autor: Zuzana Vrecková