V letných mesiacoch si môžeme všetci dosýta vychutnávať záhradníčenie. Sú ľudia, ktorých táto predstava desí, no druhá skupina vidí v manuálnej práci na čerstvom vzduchu formu relaxu a zábavy. Záhradníčenie je údajne najpopulárnejší koníček zo všetkých a psychológovia vedia, že to nie je len kvôli plodom. Záhradníci sú skrátka šťastní a pri tejto práci cítia pocit dôležitosti a zmysluplnosti. Hodiny, ktoré strávime polievaním, kopaním, plienením, sadením či zdvíhaním nám pomáhajú páliť kalórie a spevňovať svaly.

Hýbeme sa a sme na vzduchu. A hoci sú dnes už k dispozícii rôzne moderné a farebné záhradné rukavice, odborníci nám odporúčajú mať hlinu za nechtami vždy, keď to bude možné. Hrabanie sa v hline podľa nich zvyšuje náš pocit spokojnosti a pohody. V pôjde sa nachádzajú mykobaktérie, ktoré prispievajú k lepšej výkonnosti mozgu a k dobrej nálade. Existuje už aj konkrétny výskum, ktorý dokazuje, že práve Mykobakteria vaccea, ktorá sa nachádza v pôde, zvyšuje hladinu serotonínu v tele. Serotonín je hormón dobrej nálady.

Organické záhradníctvo

Jeho trend stále rastie. Čoraz viac sa zaujímame o metódy, ktoré na našom pozemku uplatňujeme, pretože si uvedomujeme, že tak ovplyvňujeme svoje zdravie i celkovo zdravie planéty. Princíp spočíva v aplikovaní prírodných zákonitostí a k chémii sa uchýlime až v takom prípade, že nám nič iné nefunguje. Existuje mnoho rôznych prírodných hnojív, ktoré môžete použiť na záhrade alebo na zalievanie pôdy. Ekologické záhradníctvo znamená, že vnímate hmyz, ktorý sa živí vašimi rastlinami a spolupracujete s prírodou.

Prečo sa vyhýbať pesticídom?

Pojem pesticídy označuje všetky chemické látky a konkrétne výrobky určené na podporu kvality a ničenie škodcov v záhradách. Problém je, že nezabíjajú len škodcov, ale aj ich prirodzených nepriateľov, preto teraz čelíme masívnemu vymieraniu včiel, vtákov a iných divoko žijúcich zvierat. Okrem toho, pesticídy sa neustále vo vyššom množstve nachádzajú v pôde, ovzduší a vode, odkiaľ sa následne dostávajú do potravín, ktoré konzumujeme. Pesticídy zamerané na vošky teda neusmrtia len vošky, ale všetko, čo príde do styku s rastlinou. Zabijú aj lienky, ktoré, paradoxne, požierajú aj vošky. Mnohé sú nebezpečné pre domácich miláčikov. Stačí, aby zapršalo a toxíny, ktoré ste vyliali na záhradu, odtečú do potokov a riek.

Kto to vymyslel?

Nemecký chemik Fritz Haber. On vymyslel spôsob výroby umelého dusíkatého hnojiva, ktorý zvýšil produkciu potravín. Ďalší vedecký pokrok učinil tým, že vytvoril jedy známe ako pesticídy. Práve on použil svoje pesticídy ako prvú chemickú zbraň v dejinách. Neskôr vyvinul aj jed používaný v plynových komorách počas holokaustu. Po skončení vojny priviezli americké chemické firmy Haberove jedy do Ameriky. Dali im lákavú nálepku „zabíjač buriny“ a sprístupnili tieto toxické chemikálie na trh ako pesticídy pre americké farmy.
Samozrejme, tieto chemické zabijaky boli a aj sú efektívne. Po burine či škodcoch ani stopy, ľudia preto jasali, bolo to niečo nové a nikto im nepovedal písmenko B – negatíva týchto postrekov. Po skončení vojny ľudia sústredili všetku svoju energiu do ďalšieho boja, teraz to boli nepriatelia na farme. Zrazu bol k dispozícii dusík, chemické hnojivo a farmári mali povolené, rozhadzovať ho po poliach. Tí boli nadšení, pretože aj keď sa poriadne nestarali o svoju pôdu, nejaký čas im vďaka chémii naozaj dobre plodila. Takto sa zrodila priemyselná produkcia potravín.

Nezdravé potraviny

Potraviny môžeme spracovať dvomi spôsobmi. Buď mechanicky, alebo chemicky. Mechanicky spracované suroviny sú napr. mleté mäso. Jedlo sa vylepšuje ingredienciami, ale na nutričné hodnoty to vplyv nemá. Na druhej strane máme chemické spracovanie surovín, kedy z potravín miznú vitamíny a minerály a sú nahradzované konzervantami či ďalšími látkami. Konzumujeme potraviny, na ktoré si vyvolávame závislosť, zároveň obsahujú žalostne málo bielkovín, minerálov a vitamínov. Z takejto stravy sme nervózni, tuční navonok, no v skutočnosti sme podvyživení a máme silné výkyvy nálad. I práve preto sa apeluje čoraz viac na dôležitosť konzumácie lokálnych a sezónnych surovín, ktoré sú organické. Kvôli ekológii aj nášmu zdraviu.

Prírodné hnojivá, probiotiká a kompostovanie

Ideálne by bolo, ak by každý na vlastnej záhrade kompostoval. Zbavíte sa tak nielen záhradného odpadu, ale aj toho kuchynského a vytvoríte hnojivo pre rastlinky, ktoré je úplne zadarmo. Môže sa však stať, že ho budete mať málo alebo nebudete mať čas na študovanie toho, ako si kompost založiť. To ešte neznamená, že sa máte uchýliť k chémii. Je možné si kúpiť aj prírodné hnojivá, dokonca aj balený kravský hnoj. Naším cieľom je, aby bola pôda zdravá, výživná a nachádzal sa v nej dostatok priateľských baktérií. Práve preto je vhodné ju obohacovať o probiotiká, ktoré sa dajú zakúpiť v ekologických e-shopoch na internete. Význam probiotík pre zvieratá či ľudí v potravinách a potravinových doplnkoch je nám už známy, probiotiká pre rastliny sú pre niektorých možno novinka. Ich úloha je jednoznačná a opačná oproti pesticídom. Organizmy do pôdy dodávajú a nie ich hubia.

8 najobľúbenejších domácich záhradných hnojív

Áno, najekologickejšie je nekupovať si (často) drahé hnojivá v rôznych obaloch, ale zahrať sa na kutila a vyrobiť si hnojivo z predmetov a vecí, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vašej záhradky či špajze. Skúsite aspoň niektoré?

1. Posekaná tráva – Predpokladá sa, že váš trávnik pestujete ekologicky, a teda ho nepodporujete chémiou pre rýchlejší a zelený rast. V takom prípade si posekanú trávu jednoducho zhromaždite a opäť použite v záhrade. Posypte ňou posekaný trávnik (vrstva 2 – 3 cm) a získate skvelý kompost, ktorý bude blokovať burinu a je tiež bohatý na dusík, ktorý je nevyhnutnou živinou pre väčšinu rastlín.

2. Čaj z buriny - Rovnako ako posekaná tráva aj veľa burín, ktoré nájdete vo svojich záhradách, majú vysoký obsah dusíka a budú vynikajúcim hnojivom. Burinu vytrhajte, ale využite. Pripravte si približne 22-litrové vedro alebo sud, ktoré naplňte burinou zo záhrady, avšak nech nezaberá viac ako ¼. Vedro naplňte až po okraj vodou a nechajte burinu týždeň či dva nakysnúť. Keď bude vaša voda hnedá (ako čaj), rozlejte ju po záhrade.

3. Kuchynské zvyšky – Opäť sa vraciame ku kompostu, nezabúdajte však, že tam patrí len bioodpad rastlinného pôvodu, takže žiadne kuchynské zvyšky z mäsa či mlieka. Kompost uvoľňuje živiny pomaly, čo znamená, že dobre kompostovanej záhrade môže trvať rok alebo dva, kým bude opäť potrebovať hnojiť. Kompost tiež pomáha pôde zadržiavať vlhkosť, ktorá je nevyhnutná pre to, aby sa zeleninovým záhradám darilo počas horúcich a suchých letných období.

4. Hnoj – Je možné ho kúpiť, na internete sa dá aj spojiť s rôznymi drobnými farmármi, ktorí vám za odber budú vďační alebo ho získate zo svojich vlastných sliepok, koní, kráv... Každý typ hnoja obsahuje vysoké množstvo dusíka a ďalších výživných látok, ale musíte ho používať opatrne. Surový hnoj je veľmi kyslý a má viac živín, ako vaše rastliny potrebujú, takže príliš veľa hnoja ich môže spáliť. Nepreháňajte to, rieďte ho a zároveň sa nebojte, veľmi rýchlo splynie s pôdou a nebude zapáchať.

5. Listy stromu – V Zelenom Denníku sme už písali o tom, že vysávať popadané lístie zo záhrady alebo hrabať ho preč, je otravné pre vás a kontraproduktívne pre záhradu. Listy sú bohaté na stopové minerály, lákajú dážďovky, zadržiavajú vlhkosť a pomáhajú odľahčiť ťažké pôdy. Vložte ich do pôdy, napríklad tak, že ich rozdrvíte a primiešate do zeminy alebo z nich vytvorte organický mulč. Stačí uložiť 5- až 7-centimetrovú vrstvu mulču z rozdrvených listov okolo rastlín, ale tak, aby sa mulč priamo nedotýkal stoniek a kmeňov. Zadrží v pôde vodu, obmedzí klíčenie burín a dodá do pôdy výživné látky.

6. Kávová usadenina – Toto hnojivo môžete perfektne využívať aj pri izbových rastlinách v bytoch. Kávová usadenina má schopnosť prekysliť vašu pôdu. Nazbierajte si množstvo usadeniny do približne šiestich šálok, ktoré následne zmiešajte v krhle s vodou a polievajte rastliny, ktoré milujú kyslú pôdu, napr. ruže, paradajky, čučoriedky.

7. Škrupinky od vajíčka – Vápno dodáva rastlinám veľa vápnika, čo je základná živina. Samotné vápno je úplne prírodné hnojivo, ktoré si môžete kúpiť v záhradnom centre. Ak si však chcete ušetriť nejaké peniaze, použite škrupiny z vajec. Stačí ich rozdrviť a položiť na pôdu okolo rastlín (opäť sa to týka aj črepníkových). Vaječné škrupiny sú z 93 % tvorené uhličitanom vápenatým, čo je vedecký názov pre vápno.

8. Banánové šupky – O banánoch je známe, že obsahujú veľa draslíka. Ten zas obľubujú ruže. Šupky zahrabte do jamky, ktorú vykopete vedľa kríkov ruží, aby mohli prirodzene kompostovať a obohatiť pôdu o draslík.

Asi nie je v našej moci ovplyvniť, ako budú veľké koncerny hnojiť svoje farmy, môžeme však rozhodnúť o našom pozemku. Možno sa vám to zdá málo, ale vedzte, že planéta sa skladá z maličkých políčok, o ktoré sa stará každý z nás. Čím viac zdravších políčok, tým lepšie. Osvojiť si princípy prírodnej záhrady stojí za to. A ak máte pocit, že vyrábať si vlastné hnojivo je omnoho zdĺhavejšie než kúpiť to chemické, majte na pamäti vyjadrenia psychológov, ktorí tvrdia, že vďaka záhradníčeniu sa naučíme viac prijímať veci a udalosti také, aké sú.

Ľudia sa zvyknú bičovať, pretože túžia kontrolovať veci. Dokonca aj tie, ktoré kontrolovať nemôžu. Práca v záhrade nám nastavuje zrkadlo, že na okolie máme obmedzený vplyv. Učíme sa pracovať iba na tých veciach, na ktoré máme dosah a ostatné nechávame plynúť. Dobrý záhradník predsa pripraví čo najlepšie pôdu, a potom nechá prírodu, aby spravila to najviac, čo dokáže. Táto filozofia sa časom prenesie aj do našich životov a my sa začneme venovať užitočným činnostiam a niektoré veci necháme „plávať“.

Autor: Zuzana Horváth