Novinky

Novinky 19. máj 2021

Surová dcérka: Vegánstvo je pre mňa o spravodlivosti Odporučený

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Akých 5 tipov by dala vegánska blogerka začínajúcemu vegánovi?

Blogerka Nikoleta Kováčová je známa pod pseudonymom Surová dcérka. Tento „surový“ prívlastok jej zostal z čias, kedy konzumovala raw stravu, no zároveň je to akási paralela na jej spôsob pomenovávania vecí. Sú také, aké sú. Bez zbytočného prikrášľovania. Vegánkou je už ôsmy rok a okrem rastlinného stravovania jej záleží na etickom vegánstve, ktoré sa týka aj takých oblastí, ako je vyhýbanie sa koženému oblečeniu či kozmetike testovanej na zvieratách. Skrátka, vegánstvo je pre Nikoletu komplexný balíček, o ktorom nám porozprávala a tiež sa môžete dozvedieť, čo by odkázala celému svetu, ak by mala takú možnosť.

Surová dcérka je zároveň ambasádorkou EkoKvízu, ktorý si môžete na stránke ekokviz.eu zahrať až do 21. 5. aj vy. Vyhrajte udržateľné ceny a naučte sa niečo nové o ekológii, pretože časť z otázok pripravovala aj Nikoleta.

Ahoj, Nikoleta, ako funguješ počas už ročnej karantény? Zmenilo sa pre teba niečo alebo si trávila väčšinu času doma aj mimo lockdownov?

Niečo sa zmenilo aj pre mňa. Zvykla som tri dni v týždni tráviť v kancelárii s kolegami z digitálnej agentúry, pre ktorú v Prahe pracujem. Prešli sme však tiež na homeoffice, takže doma trávim viac času, ako som bežne trávila. Našťastie, príliš mi to nevadí, lebo som na prácu z domu zvyknutá. Fungujem teda ako všetci, ktorí môžu - z domu a cez videohovory.

Pamätám si ťa ešte z čias, keď si sa volala Raw daughter a publikovala recepty s mamou. Čo všetko sa odvtedy zmenilo? Ako veľmi si sa posunula a koľko rokov si už vegánka?

Tento rok budem vegánka už osem rokov. Odvtedy som sa presťahovala do Prahy, začala pracovať ako fotograf a kreatívec pre agentúru, začala viac pracovať na fotení jedla a stylingu, vydala som dve kuchárske knihy, viac sa venujem pečeniu. To je taká posledná trojročná kapitola z týchto ôsmich rokov. Zatiaľ hodnotím túto kapitolu ako takú, ktorú si najviac užívam. Keď som s vegánstvom ešte len začínala, cestovala som ako modelka po svete a žila úplne inak.  

Máš jasne stanovené podmienky spolupráce, ktoré vyplývajú z tvojho presvedčenia. Zahliadla som, že si odmietla lokálnu, ručne vyrábanú, módnu značku, pretože používali hodváb a kožu. Ako veľmi sa ti okliešťuje trh spoluprác kvôli svojim zásadám?

Málokedy nejaké okliešťovanie cítim, lebo 90 % ponúk, ktoré mi chodia, sa nejako týkajú jedla a vegánstva. Filtruje sa to teda zvyčajne ešte predtým, ako mi spolupráca pristane v maile. Mám na svojom blogu napísané aj pravidlá, kedy spoluprácu neprijímam, aby o tom značky vedeli dopredu. Zameriavam sa na špecifickú vec - vegánstvo a varenie, takže jednoznačne nie som človek na veľa mainstreamových spoluprác, čo vítam, lebo naozaj nie sú pre mňa. Keďže trh s vegánskymi produktami rastie, ani ako bloger, ktorý nejde s hlavným prúdom, nemám o spolupráce núdzu.

Živíš sa influencerstvom a vydávaním kníh na plný úväzok alebo máš aj štandardnú prácu?

Momentálne pracujem ešte na polovičný úväzok v štandardnej práci a zvyšok času venujem môjmu blogu a našej firme, pod ktorou vydávame Slovegán kuchárky. V blízkej budúcnosti sa budem už musieť venovať kuchárkam a blogu naplno, lebo práce pribúda a stíhať všetko je stále viac a viac náročné. 

Pôsobíš na mňa veľmi racionálne, pragmaticky a rezervovane voči ostatným. Mýlim sa alebo si skrátka žena, ktorá vie pracovať s emóciami a nič ťa len tak nerozhádže?

Veľmi sa nemýliš. Som dosť racionálny a pragmatický človek, čo je aj stránka, ktorú prezentujem navonok. Všetci máme veľa rôznych stránok, ktoré sa spájajú. Môj partner, rodina a kamaráti ma zase poznajú aj z tej emocionálnejšej či vtipnejšej stránky. Viem sa nahnevať, niekedy som príliš pozitívna a extrovertná, niekedy zase negatívna, introvertná a smutná. Ale to si nechávam pre seba a okruh mojich blízkych. Na veľa ľudí pôsobím nedostupne, no to býva často len prvý dojem. Nemám problém sa ľuďom otvoriť a vpustiť ich do môjho emocionálneho sveta, keď to tak cítim. V pracovnom živote som sa ale naučila byť rezervovaná.

Máš nejakú rozčítanú knihu alebo takú, na ktorú sa najbližšie chystáš?

Rozčítané mam teraz najmä knihy o fotení jedla. Vnímam to ako pracovné čítanie. Chystám sa ale na knihy Za ostrou hranicou a Muži mi to vysvetlia, ktoré sa venujú problematike spoločnosti, znevýhodnených menšín a feminizmu, čo sú tiež témy, ktoré ma zaujímajú.

Vydala si dve vegánske knihy. V čom sa líšia a v čom sú si podobné?

Obe knihy sa zameriavajú na recepty, ktoré sú v našich rodinách bežné a obľúbené. Recepty, na ktorých som vyrástla a sú súčasťou nášho rakúsko-uhorského dedičstva. Všetky sú, samozrejme, vo vegánskej forme. Každá kniha obsahuje 70 hlavných receptov. Koncept je teda rovnaký, recepty sa však trochu posúvajú v čase. Prvá kniha sa viac zameriava napríklad na kysnuté cesto a koláče, ktoré piekla moja babička. Druhá kniha sa viac zameriava na koláče, ktoré piekla moja mama v 90. rokoch. Knihy sa teda navzájom dopĺňajú.

Plánuješ vydať aj tretie pokračovanie?

Áno, tretie pokračovanie určite plánujem. Tento rok som si chcela od vydávania kníh dať prestávku, aby som načerpala silu na ďalší diel, ktorý mám už celkom premyslený.

V roku 2004 schválila Európska únia (EÚ) zákaz testovania kozmetických produktov na zvieratách. V roku 2013 zákon zakázal obchodovanie v rámci EÚ s akýmikoľvek kozmetickými produktami testovanými na zvieratách. Znamená to, že už nemusíme hľadieť na certifikát s logom zajačika, pretože európsky trh je v tomto smere bezpečný?

Bohužiaľ, tieto zákony a kroky od EÚ majú svoje medzery, napríklad nariadenie REACH (registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemických látok), ktoré stále v EÚ umožňuje a niekedy nariaďuje testovanie chemických látok na zvieratách, ak sa okrem kozmetiky používajú aj na iný účel. EÚ si je týchto medzier vedomá a vyhlásila, že budú podnikať ďalšie kroky k tomu, aby naozaj k testovaniu kozmetických zložiek na zvieratách nedochádzalo. Dovtedy je ale najväčšou zárukou HCS certifikát od Cruelty Free International, ktorý vyzerá ako skákajúci zajačik. Tento certifikát má prísnejšie pravidlá, ako má EÚ.

Aký je tvoj postoj k značke, ktorá na slovenský trh síce dováža produkty netestované na zvieratách, ale predáva výrobky aj v Číne a nemá problém testovať ich pre potreby danej krajiny? Pozeráš sa na to komplexne, nechceš podporovať značku, ktorej časť zisku tvorí predaj testovanej kozmetiky ALEBO je pre teba podstatné iba to, že krém, ktorý používaš ty, nebol testovaný?

Ja sa pri výbere kozmetiky riadim prevažne HCS certifikáciou. Nakupujem len značky, ktoré certifikát majú a tam v žiadnom prípade nehrozí, že by značka predávala a testovala kozmetiku v Číne. Ak by to robila, certifikát nezíska alebo by oň prišla. Som určite zástancom pozerania sa na problém globálne. Záleží mi aj na tom, či značka testuje kdekoľvek na svete. Čína sa ráta a kozmetika potom nie je cruelty free.

P7263897 copy 01

Asi sa zhodneme, že vegánstvo sa netýka len stravy, ale má presah do všetkých životných oblastí. Je pre teba životnou filozofiou?

Jednoznačne. Pre mňa je vegánstvo o spravodlivosti. Zvieratá, ľudia a životné prostredie si nezaslúžia to, čo s nimi robíme. Musíme hľadať lepšie a múdrejšie riešenia, ktoré obsahujú menej krutosti, utrpenia a škôd. Preto by sme mali rozmýšľať nad tým, čo je za každým produktom, ktorý kupujeme, ukryté. Či už je to strava, kozmetika, oblečenie, elektronika...

Akých päť tipov by si dala začínajúcemu vegánovi?

Odporúčam začať s vegánstvom postupne. Náhle zmeny sú pre človeka náročné a niekedy nezvládnuteľné. Je lepšie si úlohy rozdeliť a nezmeniť všetko hneď. Zo začiatku je dobré sledovať si množstvo jedla. Rastlinná strava je menej kalorická, a tak treba jesť väčšie porcie, dať si pozor na dostatok kalórií, kým si človek zvykne. Rastlinná strava by mala mať aj iné zloženie ako naša bežná strava, na ktorú sme zvyknutí. Je dôležité si všetko naštudovať a zistiť, ako poskladať vyvážené jedlo. Pozrite sa na to, ako mať dostatok vápnika, omega 3, jódu, B12…

Na začiatok je možno najdôležitejšie pripraviť sa na otázky či nesúhlas okolia a rodiny. To dokáže byť najnáročnejšie. K rodine skúste pristupovať s pochopením. Rodičia sa často boja, lebo vegánstvo nepoznajú a zrejme o ňom počuli len predsudky. Netreba sa hádať, ale hľadať spoločnú reč.

A posledná rada by bola, aby človek na seba nebol príliš prísny. Prejsť na vegánstvo nie je také ľahké. Človek môže zlyhať, spraviť nejaké chyby, možno to nezvládne a bude mu viac vyhovovať vegetariánstvo či reducetariánstvo. Nič si netreba vyčítať.

Často ľudia nerozumejú, prečo odmietať živočíšne produkty, keď kupujú vajíčka z biochovu, mäso z ekologickej farmy či med od včelára na dedine, ktorý má pár stočených fľašiek navyše. Aký máš na to názor?

Každá snaha sa cení. Myslím si, že všetci by mali minimálne siahať po živočíšnych produktoch z dobrej farmy, dvora alebo od malých výrobcov. Bohužiaľ, to nestačí. Ani ekologicky, ani eticky to nie je cesta. Aj zvieratá, ktoré mali tzv. „dobrý život” na lúke, končia na rovnakom bitúnku ako zviera z veľkochovu. Zažívajú rovnaký stres z transportu a pred zabitím trpia. Na Slovensku doteraz nemáme pre ekofarmárov lepšiu možnosť a viem, že ich samotných mrzí, že ak nemajú vlastný bitúnok, posielajú zvieratá na zlú smrť.

Rovnako je to aj pri iných chovoch, zviera síce môže mať o niečo lepší život, ale aj tak pochybujem, že by si s tým zvieraťom niekto vymenil miesto. Či už ide o podmienky na bitúnkoch, podmienky v chovoch, správanie opatrovateľov k zvieratám, hygienu, zabíjanie nepotrebných samčekov… Problémov je veľa. Z ekologického hľadiska potrebujeme jesť menej mäsa. Ak by sme len nahradili veľkochovy biochovom, tak by to bolo pre našu planétu ešte horšie ako veľkochov - ten zaberá menej pôdy, spôsobuje menej vyrubovania ako pasienky, spotrebuje menej zdrojov. Biomäso pre všetkých by sme ani nedokázali vychovať.

Je vegánstvo odpoveďou na klimatickú krízu?

Vegánstvo je jednou z odpovedí na klimatickú krízu. Klimatická kríza je komplikovaná a zmeniť jednu vec nestačí. V dnešnom stave už vôbec nie. Zostáva nám len bojovať za zmiernenie dopadov klimatickej krízy, už ju úplne nezvrátime. Musíme teda zmeniť oveľa viac. Živočíšny priemysel, doprava, oblečenie, poľnohospodárstvo… Všetko bude potrebovať lepšie a efektívnejšie riešenia, aby sme krízu zvládli.

Ak by si mohla poslať 30-sekundovú správu celému svetu, čo by si mu odkázala?

Odkázala by som ľudom, že nemusia byť dokonalí, ale musia sa snažiť. Svet nepotrebuje 1 % dokonalých vegánov, ale miliardy ľudí, ktorí robia to, čo najlepšie vedia - či už ide o zmenšenie spotreby masa, odmietanie rýchlej módy, recyklovanie, zmenu našich nákupných zvykov. Najlepšie čo všetci môžeme spraviť, je konzumovať menej, konzumovať len to, čo potrebujeme.

Najnovšie si ambasádorkou EkoKvízu, prečo si sa rozhodla vybrať si z množstva ponúk práve túto?

Vždy sa rada zapojím do projektov, ktoré majú presah. Myslím si, že o ekológii sa potrebujeme na Slovensku viac rozprávať, vzdelávať, a potom budeme vedieť konať zodpovednejšie. Vzdelávanie je základ a keďže na školách sa deti o tejto téme až tak veľa nedozvedia, treba organizovať iné projekty, ktoré im vedomosti sprostredkujú aj pomocou hry.

Je výchova mládeže k pozitívnemu vzťahu k ekológii dôležitejšia ako prevýchova starších? V čom vidíš väčší potenciál a v čom väčší zmysel?

Vedenie mladších k ekológii je jednoduchšie ako prevýchova starších generácií. Ale naša populácia zostarla, vek dožitia sa predlžuje, takže treba pracovať aj s týmito generáciami. Zmysel teda dáva pracovať so všetkými. Niekedy práve rodičia a starí rodičia zmenia svoje správanie kvôli deťom a vnúčatám, ktoré prinesú domov nový ekologický pohľad na vec.

Podieľala si sa aj na tvorbe kvízových otázok?

Áno, pripravila som dvadsaťpäť otázok zameraných na našu stravu a jej vplyv na životné prostredie, ale aj na vegánstvo ako také. Moja ambícia bola, aby sa ľudia dozvedeli informácie, ktoré často rieši veľa vegánov a možno pochopia, prečo sa mnohí stali vegánmi.

Čím by si presvedčila niekoho, kto ešte váha, či sa zapojiť do kvízu?

Kvíz odporúčam hlavne na rozšírenie obzorov. Človeka obohatí, dá mu nové témy na rozmýšľanie a konverzáciu o zaujímavých faktoch a dátach.

No a zábavná na koniec: Radšej by si išla na dovolenku sama (14 dní) alebo s ľuďmi, ktorých nemáš rada? :-)

Radšej by som išla sama. Som zvyknutá na cestovanie sama a dá sa z toho vytĺcť skvelá príležitosť na sebapoznávanie a rozvoj. Minimálne by to bola pokojná dovolenka podľa vlastných predstáv.

 

Autor: Zuzana Vrecková

840 zhliadnutí
Naposledy zmenené 19. máj 2021

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Prečo to robíme



Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/305176-mark-twain-posvatny-cit-priatelstva-je-taky-sladky-a-stale-lo/


Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/305176-mark-twain-posvatny-cit-priatelstva-je-taky-sladky-a-stale-lo/


Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/305176-mark-twain-posvatny-cit-priatelstva-je-taky-sladky-a-stale-lo/

Sme na pokraji ekologickej katastrofy a pokiaľ nezmeníme náš súčasný životný štýl, nezanecháme planétu pre ďalšie generácie. -- Zuzana Vrecková --



Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/305176-mark-twain-posvatny-cit-priatelstva-je-taky-sladky-a-stale-lo/

 

Šéfredaktorka

ZV profile medium

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.