Novinky

Novinky 29. apríl 2021

Michal Wiezik: Našli sme vakcínu, no s ničením prírody sme nespravili nič Odporučený

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Europoslanec Michal Wiezik nám porozprával aj o tom, že popularizácia ekológie je nevyhnutná a že les nie sú len stromy.

Štyridsaťjeden ročný Michal Wiezik je ekológom, pedagógom, vedcom a pred viac ako dvomi rokmi sme mu spoločne vďaka voľbám udelili ďalšiu nálepku – poslanec Európskeho parlamentu. Ak máte pocit, že je vám dianie v Bruseli na míle vzdialené, na stránke Európskeho parlamentu (www.europarl.europa.eu) si môžete pozrieť činnosť jednotlivých poslancov a aj ich príspevky počas plenárnych schôdzí. S pánom Wiezikom sme diskutovali o tom, či má jeho hlas v Európskej únii silu, ale aj o tom, ako prežíval karanténu a či si myslí, že vegánstvo vyrieši klimatickú otázku.

Popri všetkých profesijných a súkromných aktivitách, nakoľko je aj otec, sa snaží zapájať do zmysluplných iniciatív, ktoré by mohli pomôcť spopularizovať tému ekológie. Táto téma je podľa jeho slov dôležitá, no náročná. Možno aj preto sa rozhodol prevziať záštitu nad celoslovenským environmentálnym ekologickým kvízom. EkoKvíz začína 22. apríla a aby vám nič neuniklo, sledujte ich FB či IG.

  • www.facebook.com/EkoKviz.eu
  • www.instagram.com/ekokviz.eu

 

Dobrý deň, pán Wiezik. Ako prežívate karanténu, patríte do skupiny, ktorá trpí každý deň a spomína na predminulý rok alebo si naopak vychutnávate tento úsporný režim?

Dobrý deň. Mám to šťastie, že môžem naďalej vykonávať svoj post v štandardnom režime. Niekoľko mesiacov bol zatvorený aj Europarlament, takže som si zažil domácu karanténu aj home office, teraz na týždennej báze zažívam PCR testovanie. Teší ma, že za celý ten čas som sa nenakazil Covidom, napriek tomu, že sa pohybujem v európskom prostredí. Karanténu vnímam v dvoch rovinách, v spoločenskej a environmentálnej. Myslím, že pandémia je obrovskou skúškou a do veľkej miery aj pripomienkou toho, že nežijeme vo svete nekonečných možností, ale máme reálne limity, ktorých prekročenie sa prejaví negatívne.

Veľmi silným momentom bol okamih prvého lockdownu, kedy sa celosvetovo výrazne zlepšila kvalita ovzdušia kvôli zníženej doprave a priemyslu. Ľudia si pri pohľade na čistú oblohu a vzdialené hory na obzore, ktoré dovtedy nevideli, uvedomili, v akom znečistenom prostredí žijú. Vnímam silno ľudskú tragédiu tejto pandémie, milióny mŕtvych a stovky miliónov tých, ktorým pandémia a opatrenia proti nej poznačili živobytie. Ekonomické škody v celom svete sú na úrovni 13 biliónov dolárov, to je 13 000 miliárd. Keď zoberieme do úvahy, že na počiatku pandémie boli aktivity s mizivým ekonomickým dopadom ako odlesňovanie tropických oblastí a obchod s divými zvieratami, je na mieste premýšľať nad tým, ako takýmto aktivitám zabrániť. Ich konečný dopad je katastrofický. Karanténu či pandémiu si teda neužívam, snažím sa ju plne pochopiť, prispieť k jej ukončeniu, pomôcť ľuďom poučiť sa z nej a správať sa udržateľne.

„Vakcína túto pandémiu zastaví, no nezabráni tomu, aby prišli ďalšie.“ – Čo ste mali na mysli pod týmto výrokom?

Bola to parafráza na to, že zatiaľ riešime len dôsledky, nie príčiny vzniku pandémie. COVID-19 je zoonotické ochorenie, to znamená, že vzniklo tak, že preskočilo z pôvodného živočíšneho hostiteľa na človeka. V histórii ľudstva bolo množstvo zoonotických pandémií, a ďalšie nás čakajú. Odhaduje sa, že v prírode existujú milióny potenciálne škodlivých patogénov kolujúcich v divých populáciách živočíchov. My im vlastne priamo umožňujeme preskočiť na ľudí ničením prírodných ekosystémov, lovom a obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi, veľkochovmi zvierat, kožušinovými farmami, globálnym cestovaním, klimatickými zmenami. Všetko sú to faktory, ktoré zvyšujú riziko nákazy.

Covid-19 sa objavil, pravdepodobne, na mokrých trhoch v Ázii, kde sú na jednom mieste v klietkach držané živé jedince druhov, ktoré by normálne nikdy neprišli do kontaktu. Nie je problém, aby netopierí vírus preskočil na prasa či psa a následne bol skonzumovaný človekom. V podstate je to veľké umelé laboratórium, kde nevedomky experimentujeme s mutáciami a evolúciou vírusov. Stačí spraviť z takéhoto miesta turistickú atrakciu či umiestniť ho do husto osídlenej oblasti s minimom hygienických opatrení, a máte predpoklad pre globálnu pandémiu. Tá sa následne šíri v prostredí obrovského informačného šumu, čo celú situáciu sťažuje, nový vírus má množstvo príležitostí ďalej mutovať, trebárs v prostredí obrovských bitúnkov, kožušinových fariem, klietkových chovov alebo v štátoch, kde pandémii nepripisujú náležitú váhu. Výsledok vidíme. Našli sme vakcínu, no s mokrými trhmi, ničením prírodného prostredia a zneužívaním zvierat všeobecne sme nespravili takmer nič.

Už takmer dva roky ste poslancom Európskeho parlamentu. Splnila táto pozícia vaše očakávania?

Po dvoch rokoch je ešte skoro bilancovať. Zažil som úspechy aj menej úspešné obdobia. Darí sa mi byť aktívny a som rád, že nemusím ustupovať zo svojich pozícií v otázkach ochrany prírody. Teší ma, keď sa na základe mojich návrhov podarí upraviť znenie legislatívnych dokumentov, ktoré schváli parlament a vidím, že často som jediný, kto danú zmenu navrhne - zjavne preto, že ide o špecifický ekologický aspekt.

Má váš hlas silu?

Teší ma možnosť komunikácie a spolupráce s Komisiou v oblasti životného prostredia, kde vidím naozaj veľký prekryv a snahu o principiálne zlepšenie toho, ako pôsobíme na prírodu. No vidím aj problémy ukotvené v snahe nemeniť hlavné hospodárske prúdy vrátane poľnohospodárstva a lesníctva. Tie ale spôsobujú vážne škody na životnom prostredí a situácia sa môže ešte zhoršiť. Takže je na čom pracovať. Je to komplexné a zložité, určite sa nenudím a verím, že na konci môjho pôsobenia budem spokojný. Dobre to vystihuje moje krédo: Ide o Život! Takže je o čo bojovať.

Ochrana biodiverzity je pre vás dôležitá téma. Má v tomto smere nejaká krajina poľnohospodárstvo, z ktorého by si Slovensko malo brať príklad?

V európskej politike som pochopil, že neexistuje univerzálna cesta. Sme súčasťou spoločenstva 27 európskych krajín, z ktorých každá má vlastnú históriu a súčasnú perspektívu. To čo funguje v Španielsku, Fínsku či susednom Rakúsku, nemusí fungovať na Slovensku z objektívnych prírodných, spoločenských a historických príčin. Čiže za vzor nedávam žiadnu krajinu a osobne si myslím, že poľnohospodárstvo nefunguje ideálne ani v jednej. Všade je priveľa chémie a všade sa stráca z poľnohospodárskej krajiny život. To čo potrebujeme, je túto krajinu stabilizovať a oživiť, no to nepôjde bez zmeny prístupu k produkcii plodín, k chovu zvierat, k obrábaniu pôdy. Slovensko potrebuje menšie polia, viac kvetov a pustiť zvieratá z maštalí na pastviny. Potrebujeme viac medzí, solitérnych stromov, alejí, viac mokradí, potrebujeme sa vrátiť k pasienkovým lesom a pestrým lúkam, potrebujeme ukladať uhlík do pôdy, potrebujeme vrátiť ľuďom záujem o pôdu, produkciu lokálnych potravín a život v krajine. Neexistuje európsky štát, ktorý by toto všetko mal, inšpirovať sa môžeme z vybraných dobrých príkladov, no cestu k zlepšeniu si najlepšie vyšliapeme sami na základe vlastných potrieb, vedomostí a poznaním domácich podmienok.

Viete si predstaviť, že by sa poľnohospodárstvo zmenilo napríklad v tom, že by istú časť pôdy nechali farmári ležať úhorom a transformovať ju na pastviny na určitý čas namiesto nepretržitého pestovania?

Je to podstata zlepšenia situácie. Z výskumov vyplýva, že ponechanie 10 % obrábanej pôdy na podporu biodiverzity výrazne zlepší situáciu pre vtáky či opeľovače a nijako neznižuje produkciu plodín. Rovnaký efekt dosahujú aj agrolesnícke postupy, i keď ten termín sa mi osobne nepáči. Každopádne zakomponovanie stromov do polí a pasienkov zlepší stav pôdy, vlhkosť a znižuje prejavy extrémov počasia, čo sa pozitívne odrazí na produkcii, ale aj na stabilite krajiny a biodiverzite. Jednoducho povedané, rozsiahle monotónne lány nie sú najlepším možným riešením a je dosť možné, že v čase meniacej sa klímy nie sú udržateľné.

Uprednostňujete vegánstvo alebo ekologický chov zvierat (s nízkym počtom hospodárskych zvierat na plochu)?

Oboje má svoj význam. Vegánstvo umožňuje výrazne znížiť dopady stravovania na prostredie. Je to spôsob, ktorý zmierňuje spotrebu vody, pôdy, redukuje emisie a hlavne odbúrava utrpenie zvierat. Problém je len ten, že pre dobré fungovanie ekosystémov krajiny sú veľké zvieratá vrátane dobytka, nevyhnutné. Potrebujeme spásačov, pretože bez pastvy krajina degraduje a strácame stovky druhov rastlín, živočíchov a celé ekosystémy podmieňované pastvou po milióny rokov. Chápem, že pôvodne túto úlohu plnili divoké druhy, no tie sme už väčšinou vyhubili, takže sme odkázaní na domestikované alternatívy. No a tie udržíme v dostatočnom množstve, ak bude existovať záujem o konzumáciu mäsá, inak bude ich chov ekonomicky neudržateľný. Tým neobhajujem veľkochovy a prebujnený chov dobytka na sóji. Práve naopak, zvieratá sa majú pásť v udržateľných stavoch v prírode., čo je apel na ekologický chov dobytka ako súčasť starostlivosti o krajinu. Nastavenie takéhoto systému nie je jednoduché, no myslím si, že dopyt po ňom bude neustále rásť. Dôvod na jeho zavedenie je objektívny, keďže potreba predísť degradácii životného prostredia už nie je otázkou voľby, ale prežitia. Nie som 100 % vegán, no preferujem a obľubujem bezmäsitú stravu.

Nepovažujete biomasu za alternatívny zdroj energie, čo by ním teda malo byť?

To nie je presné. Biomasa je široký pojem, ja mám problém akceptovať pomerne vágne zadefinovanú uhlíkovú neutralitu a udržateľnosť biomasy. Palmové plantáže v Indonézii sú vlastne veľké fabriky na biomasu. Sú masové a vznikli na mieste tropických lesov bohatých na život a uhlík. Dopad pestovania palmy olejnej na biodiverzitu týchto oblastí sa nedá nazvať inak ako ekocída. Označiť tento stav za udržateľný a takúto biomasu za uhlíkovo neutrálnu je nezmysel a veľmi škodlivý greenwashing. Podobná situácia je ale aj s využívaním lesnej biomasy u nás v EÚ. Ako by sme si neuvedomovali, že to vlastne znamená rúbanie lesov a pálenie dreva. Dopad na ekosystémy lesa, stratu lesnej biodiverzity a odolnosť lesných ekosystémov prehliadame a argumentujeme udržateľnosťou takéhoto hospodárenia. V praxi to je ale veľmi plytký pojem.

Hlavným indikátorom udržateľnosti je nárast výmery lesných pozemkov, alias lesnatosti. Tvrdíme, že nemáme problém, lebo lesov máme stále viac. Lenže kvalita a biodiverzita lesov doslova padá. Pripomína mi to, ako by sa človek chválil tým, že sa mu dobre darí, pretože priberá na hmotnosti. Nakoniec kvôli telesnému tuku skolabuje. To hrozí aj našim lesom, ak pôjdeme len po kvantite. Podobný problém mám aj s pestovaním energetických plodín. Polia, na ktorých ich pestujeme, sú biologickou púšťou. Moja výhrada k biomase je teda tá, že je to omnoho zložitejšie, a mali by sme dôsledne poznať všetky dopady pred tým, ako skonštatujeme, že pálenie biomasy zachráni svet. Z alternatív zatiaľ najmenej využívame geotermálnu energiu. Chápem, že jej zavedenie je ekonomicky a technologicky náročné, no dlhodobý efekt jednoznačne prevyšuje. Tiež si myslím, že sa nevyhneme masovému využívaniu solárnej energie, za veľmi dôležité považujem zvýšiť úspory energie a rekuperácie odpadového tepla.

Ideálny stav znamená, že 100 % vyrobenej elektriny pochádza z alternatívnych zdrojov. Myslíte, že dotácie od štátu sú motiváciou pre ľudí na prechod na alternatívne zdroje?

Solárna energia za posledných desať rokov extrémne zlacnela. Malo by byť v záujme štátu a EÚ mať solárne panely alebo kolektory doslova na každej streche. Myslím, že priestor na podporu sa nájde aj v rámci plánu obnovy, no očakávam veľké investície do tohto sektora v rámci dlhodobej stratégie a európskej energetickej politiky.

Apelujete na dôležitosť mŕtveho dreva v lesoch, týka sa to aj našich záhrad? Ak zastrihávame ovocné stromy, pomôže, keď nebudeme konáre páliť, ale zhromažďovať ich na záhrade?

Mŕtve drevo je spojené so stromami úplne všade. V záhradách je preňho miesto, ale ponechal by som to na vkuse a prioritách vlastníka záhrady. Predsa len, on je ten režisér a záhrada je jeho javisko. Existujú školy prírodných záhrad, kde sa zohľadňuje aj význam mŕtveho dreva, no aj pre konvenčného záhradníka je spálenie drevných zvyškov mrhaním potenciálu, ktoré majú v komposte a v rámci navrátenia živín do pôdy väčší význam. Špecifickým využitím „odpadového dreva“ je konštrukcia tzv. hmyzích hotelov. Navŕtaním pár dierok do polienka vytvorím hniezdny substrát pre samotárske včely, ktoré mi následne opeľujú ovocné stromy, a na rozdiel od včely medonosnej to robia aj v chladnom počasí a neštípu. Ideálna cesta spolupráce s prírodou.

MW image Riekoles Green Deal Camp

Michal Wiezik v Riekolese počas výučby v rámci "Green Deal Camp".

Čo sa týka stromov v mestách, je pravda, že potrebujú okolo kmeňa toľko nezabetónovaného priestoru, akú majú širokú korunu?

Priznám sa, neviem. Iste im taký voľný priestor neublíži, no v meste je problém s miestom. Štvorcový meter plochy v meste má reálne obrovskú cenu, takže aj pri stromoch ide skôr o to nájsť nevyhnutné minimum. Vidieť ale, že stromy rastú vcelku dobre aj popri chodníkoch a cestách, kde určite toľko voľnej pôdy nemajú. Nejako to zvládajú. Sú to úžasné tvory a čím viac ich v mestách vidím, tým radšej mám aj to mesto, v ktorom rastú.

Má doc. Ing. Michal Wiezik, PhD. vôbec ešte čas učiť v škole? :-)

Veľmi málo, ale ponechal som si nevyhnutný priestor na prednášanie môjho srdcového predmetu, ktorým je Manažment chránených území. Mesačne teda dva dni venujem univerzite. Popri všetkom sa mi darí aj občas uverejniť vedecký článok.

Ste veľmi aktívny, zapájate sa do rôznych projektov, no čas máte len jeden. Podľa čoho si vyberáte ekoaktivity a prečo ste prikývli, že prevezmete záštitu nad EkoKvízom?

Je pravdou, že potenciálnych aktivít je rádovo viac ako mojich časových možností. Našťastie, úrad europoslanca mi umožňuje vytvoriť si tím kvalitných ľudí, s ktorými spolupracujem. To je obrovská pomoc, takže zvládame relatívne veľa aktivít. Primárne sa zameriavam na tie, ktoré súvisia s ekosystémami, biodiverzitou a ochranou prírody, no v portfóliu mám aj oblasti životných podmienok zvierat, poľnohospodárstva, zdravia, klímy, odpadov, kvality ovzdušia, pôd a vôd, vakcinácie - vlastne všetko čo súvisí s výbormi, v ktorých pôsobím. EkoKvízu verím, naozaj si myslím, že môže prispieť k lepšiemu pochopeniu životného prostredia a k šíreniu povedomia o dôležitosti ochrany prírody medzi mladými ľuďmi. Tí sú kľúčoví, nakoniec ide najmä o ich budúcnosť a už ukázali, že sa za ňu vedia postaviť a požadovať zmeny. Treba v tom pokračovať aj v rámci vzdelávania sa v oblasti ekológie a environmentalistiky.

Je popularizácia ekológie nevyhnutná, ak chceme žiť v zdravom životnom prostredí?

Áno. Ekológia nie je jednoduchá, treba ju chápať dôsledne. Tým sa dokážeme vyhnúť mnohým omylom, ktoré majú dlhotrvajúci vplyv. Napríklad ak chcete pochopiť, prečo je pre lesy lepšie nevysádzať stromčeky alebo prečo les potrebuje lykožrúta a naopak postrek insekticídom mu škodí, alebo prečo tak často opakujeme, že les nie sú len stromy a najviac, čo môžeme dať lesu, je dať mu pokoj, dokážete to len na základe poznania ekológie lesa. To je veda, ktorá sa priamo zameriava na to, ako les funguje ako neuveriteľne komplexný systém druhov a podmienok prostredia, ktorých výsledkom je to, že les je vo svojej podstate nesmrteľný, neuveriteľne pestrý a krásny. Odvetvia, ktoré sa zameriavajú na získavanie surovín z lesa, vám odpoveď na takéto otázky neprinesú, resp. budú subjektívne ovplyvnenéá ich hospodárskym zameraním. Aj to naplno rozpoznáte až na báze ekologických poznatkov.

Skúste odhadnúť, koľko ľudí sa zapojí do prvého ročníka EkoKvízu.

Ťažká otázka, tieto témy sú teraz dosť trendy. Môže byť, že sa do nich zapojí dosť škôl. Budem považovať za veľký úspech, ak sa množstvo účastníkov bude pohybovať na úrovni stoviek, no prvoradá pre mňa bude kvalita zúčastnených a úprimný záujem o tému ekológie. Nerád by som videl masovku z donútenia.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí o EkoKvíze už počuli z každej strany, aj by sa zapojili, ale majú pocit, že nebudú vedieť odpovedať a že je to tým pádom stratený čas?

Že aj pre mňa je to nová skúsenosť, no som presvedčený, že to bude skúsenosť prínosná. Uvidíme, kam nás táto cesta zavedie, no ak cestou pochopíme niečo viac o tom, ako funguje živý svet, čo je vlastne podstata ekológie ako vedného odboru, bude to pre všetkých zúčastnených užitočná lekcia.

Na záver zábavná: Čo by ste radšej stratili (na mesiac) – smartfón alebo kľúče od auta? :-)

Najradšej ani jedno, vcelku by mi to skomplikovalo fungovanie. Veľa cestujem a potrebujem byť v spojení s mojím tímom a verejnosťou. Niekedy by som ale privítal, aby som na čas nevedel nájsť oboje a mohol sa ísť túlať do stratenej doliny, pralesa alebo brodiť meandrujúcu riečku či naháňať chrobáky. Pred politikou som takto trávil omnoho viac času. Niekedy mi to chýba. Ešteže mám nablízku Riekoles, moju prírodnú vakcínu. :-)

 

Autor: Zuzana Vrecková

566 zhliadnutí
Naposledy zmenené 29. apríl 2021

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Prečo to robíme



Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/305176-mark-twain-posvatny-cit-priatelstva-je-taky-sladky-a-stale-lo/


Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/305176-mark-twain-posvatny-cit-priatelstva-je-taky-sladky-a-stale-lo/


Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/305176-mark-twain-posvatny-cit-priatelstva-je-taky-sladky-a-stale-lo/

Sme na pokraji ekologickej katastrofy a pokiaľ nezmeníme náš súčasný životný štýl, nezanecháme planétu pre ďalšie generácie. -- Zuzana Vrecková --



Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty/305176-mark-twain-posvatny-cit-priatelstva-je-taky-sladky-a-stale-lo/

 

Šéfredaktorka

ZV profile medium

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.